KAPITOLA 19  RADA

Spisovatelka: Aimee Carter

Překladatelka: Nikola

Stálo ma to každú štipku vôle, ktorú som mala, aby som ďalej dýchala, keď som civela na tváre rady. Priatelia, nepriatelia, ale žiadni cudzinci, ktorých som očakávala. V hlave mi skákali tucty otázok, ale žiadna neostala dosť dlho na to, aby som ju dostala von. Celkovo, to bola asi dobrá vec, ale nerozumela som – toto bola rada?

Pozrela som na Henryho a ten mi venoval upokojujúci úsmev. To nepomohlo.

„Budem hneď tu,“ povedal predtým, ako si šiel sadnúť na jeden z dvoch prázdnych trónov. Nikdy v živote som sa necítila tak osamelo.

„Ja – ja neroz – “ začala som, konečne som našla svoj hlas. „Ako – kto – “

Ava bola tá, ktorá mi odpovedala. „Je mi ľúto, že som ti klamala, Kate –  nám všetkým. Ale takto to muselo byť.“

„Potrebovali sme vedieť, či si schopná a hodná, aby si vykonávala túto úlohu,“ povedala Ella, všetky stopy horkosti boli z jej hlasu preč. „Hoci môžeš mať pocit, že sme ťa zradili, v skutočnosti je to naopak. Teraz ťa poznáme dosť na to, aby sme rozhodli, či si alebo nie si vhodná stať sa jednou z nás.“

Sústredila som sa na Henryho, jediného, ktorému som verila, že bude ku mne úprimný. „Bolo to všetko nahrané? Ava v rieke, Xander, Theo, Calliope – “

„Nie.“ Jeho hlas bol taký prísny, že som hneď stíchla. „Nie všetko. Buď trpezlivá, Kate. Čoskoro sa dozvieš.“

Bola som viac ako ochotná čušať a nechať ich pokračovať. Ak som bola nervózna predtým, teraz som bola prikovaná. Rýchlo som pozrela na Jamesa, zaznamenalo som, že sa mi vyhýba pohľadom. Hnev pomaly prenikal cez ďalšie emócie víriace v mojom vnútri a zaťala som ruky do pästí. Bez ohľadu na to, čo Henry povedal, bolo nemožné, aby to bola nejaká zhoda okolností. Bol tu každý, koho som v Edene poznala.

„Predtým ako začneme,“ povedal Henry, tento krát oslovujúc radu. „Domnievam sa, že ešte je tu záležitosť, o ktorej musíme rozhodnúť.“

Calliope, ktorá bola po mojej pravici, spravila krok vpred. Vyzerala rozzúrene.

„Sestra,“ povedal dunivým hlasom, ktorý sa ozýval miestnosťou. „Priznala si sa k chladnokrvnému zabitiu aspoň jedenástich smrteľníčok za posledných sto rokov. Prehlasuješ sa vinnou?“

Vzdychla a zúžila oči. „Áno.“

Henry sa na mňa pozrel, váha jeho pohľadu mi rozbúchala srdce. „Ako jediná obeť, ktorá prežila, Kate, jej trest pripadá tebe.“

Zmätená som sa pozerala medzi nimi tam a späť, snažiac sa zistiť, či žartuje. Nežartoval. „Ja ne – “ Stuhla som. Ako som to mala urobiť? Zhlboka sa nadychujúc, som povedala malým hláskom, „um, aké sú možnosti?“

„Čokoľvek si želáš,“ povedal Henry, jeho oči tvrdé ako diamanty, keď zazeral na Calliope.

Otvorila som ústa a znova ich zavrela. Toto bola práca, že? Tá, pod ktorú som sa údajne podpisovala. Rozhodovanie o osudoch ľudí. Keď som nevedela vyriešiť ten jej, hoci sa ma pokúsila zabiť, ako som mala rozhodovať o ľuďoch, ktorých som nikdy nestretla?

Keď som pozerala na Calliopinu bledú tvár, uvedomila som si, že to, že ju poznám, nebolo to, čo ma zmrazilo. Bolo to to, že som poznala, prečo to urobila. Milovala Henryho a ako ja, musela nenávidieť, keď ho videla trpieť. Dať ho dokopy s Persefonou, vedieť, že ho nemilovala, musieť sledovať, ako si prechádzal jej stratou – a potom čeliť dievčatám, ktoré mali nahradiť Persefonino miesto, hoci ho milovala prvá. Nikto nemohol byť pre neho dosť dobrý, nie keď stála priamo tam, čakajúc kedy si ju všimne. Pre vraždu neexistovalo žiadne ospravedlnenie, ale rozumela som tomu, že chcela byť tá, ktorá Henryho urobí šťastným.

Opatrne som vyberala svoje slová, udržujúc s ňou očný kontakt, keď som hovorila. Stála oproti mne, vyzerajúc, že ma chce znova zabiť. „Viem, že ma nemáš rada. Viem, že si myslíš, že pre Henryho nie som dosť dobrá a viem, že chceš, aby bol s tebou. Rozumiem aj prečo. Rozumiem, že ho miluješ a iba s ním chceš byť šťastná. Rozumiem, že si si asi myslela, že dievčatá, ktoré prišli predo mnou, boli príliš hlúpe alebo obmedzené alebo sebecké, aby ho milovali ako ty a viem, že láska môže niekedy ľudí prinútiť robiť naozaj chybné a bolestivé veci.“

Rýchlo som pozrela na Henryho, ale jeho výraz bolo nemožné čítať.

„Nemôžem ťa potrestať večným mučením alebo čímkoľvek len preto, že si niekoho milovala dosť na to, aby si si sa ho snažila chrániť. Hoci si šla zlou cestou, rozumiem, prečo si sa o to snažila. A to robí toto naozaj, naozaj ťažkým.“

Znova som sa pozrela na Henryho, hoci tento krát sa pozeral na zem. „Chcem, aby si strávila čas s každým dievčaťom, ktoré si zabila,“ povedala som, hlas sa mi lámal. „Chcem, aby si sa ich snažila spoznať a vážila si ich preto, kým sú. Chcem, aby si s nimi ostala, s každou jednou,  pokým nepochopíš ich individuálnu hodnotu. Nemôžem ťa prinútiť mať ich rada, ale chcem, aby si ich rešpektovala a vážila si ich ako ľudí. Nemôže to byť ani povrchné. Musíš to myslieť vážne. A rovnako chcem, aby si im to vynahradila.“

Calliope na mňa zazerala s takou intenzitou, že som považovala za šťastie, že som stále v jednom kuse. Nahnevať bohyňu nebola najmúdrejšia vec, ak som chcela ostať nažive o niečo dlhšie, ale verila som Henrymu, že zaistí, aby ma nepremenila na hromadu popola.

„Keď sa toto všetko stane – a keď ti odpustia, čo si im urobila – potom môžeš odísť a žiť svoj život alebo čokoľvek to máš. Ale po dnešku nikdy neuvidíš Henryho alebo mňa. Nie pretože ťa chcem zraniť alebo preto, že ťa nenávidím. Tak to nie je. Ako som povedala, rozumiem, prečo si to urobila, svojím spôsobom. Ale ani jeden z nás ti viac nemôže veriť.“

Hoci som si bola istá, že som bola spravodlivá, mala som pocit, že moje rozhodnutie je kruté. Milovala ho. Možnosť, že by som Henryho nikdy viac nevidela ma trhala a to som ho poznala len šesť mesiacov. Ako som mohla byť v pohode s oddelením ju od osoby, ktorú bude milovať po zvyšok svojej večnej existencie?

„A chcem, aby si vedela, že ho tiež milujem,“ povedala som potichu. „Ak – ak uspejem, nikdy mu neublížim tak, ako mu ublížila Persefona a urobím všetko, čo môžem, aby som zaistila, že bude šťastný. Sľubujem.“

Prešla dlhá chvíľa, kým Calliope reagovala. Napoly som očakávala, že bude vrieskať a kričať a povie mi, aká som bola nespravodlivá, ale namiesto toho prikývla, oči jej pretekali slzami. Spravila krok späť k jej trónu vyrobeného z vankúša a čipky, sadla si, vyzerajúc, že som jej z hrude vytrhla srdce. Cítila som sa ako najhoršia osoba na planéte. Jediná vec, ktorá ma udržala od toho, aby som to vzala späť, bola bolesť v bruchu, kde do mňa vošiel jej nôž.

„A tak bolo rozhodnuté,“ povedal Henry ponuro spokojným hlasom. „Budem podporovať Katino rozhodnutie bez ohľadu na to, ako rozhodne rada.“

„Tak ako ja,“ povedal James slabo. Cítila som k nemu bodnutie ľútosti, ale nebolo nič, čo by som mohla povedať, aby sa to zlepšilo, nie keď som tomu v prvom rade nerozumela.

Henry sa posadil späť a niekoľko sekúnd trvalo, kým niekto prehovoril. Civela som dole na svoje lono, príliš vystrašená pozrieť sa na výrazy ich tvárí. Bola som spravodlivá? Alebo si aj oni mysleli, že som bola krutá?

„Katherine Wintersová,“ povedal Walter, keď vstal a ja som vzhliadla. „Bola si zaťažená siedmymi skúškami, ktoré boli rozložené v priebehu tvojho času v Edenskom panstve.  Ak si zlyhala v akejkoľvek z nich, vrátiš sa domov a prežiješ zvyšok svojej existencie bez akejkoľvek spomienky na posledných šesť mesiacov. Ak si uspela vo všetkých siedmych, vydáš sa za nášho brata a budeš s ním vládnuť jeho ríši tak dlho, ako si  želáš. Prijímaš?“

Teraz nebolo cesty späť. „Áno.“

Ďalšia vstala Irene, vlasy jej planuli v jasnom svetle. „V skúške lenivosti Kate prešla.“ Venovala mi roztopašný úsmev. „Tvoje študijné návyky boli celkom inšpirujúce, to vieš.“

Toto Henry myslel, keď povedal, že som nemohla zlyhať po tom, čo som sa skoro zabila študovaním na ten hlúpy test. Muselo to byť ono. Ale všetky nemohli byť také jednoduché.

Sofia bola ďalšia. Vyzerala tak vrelo a materinsky ako vždy a bolo ťažké si predstaviť, že mohla byť súčasťou niečoho takého desivého a formálneho. „V skúške lakomstva Kate prešla.“ Musela vidieť môj zmätený výraz, pretože sa usmiala a dodala. „Tvoje oblečenie, drahá. Keď ti bol ponúknutý nový šatník, neváhala si dovoliť svojim priateľkám tiež si vypomôcť.“

Vydýchla som povzdych úľavy. Nemať rada šaty bola očividne cnosť.

„Obžerstvo,“ povedala Ella vstávajúc. Zúžila som obočie – z nich všetkých som myslela, že Calliope je zaň zodpovedná. „Hoci si Kate bola vedomá, že je to skúška a hoci si toho nebola vedomá mnoho času predtým, dobrovoľne si vybrala prestať jesť.“ Zdvihla obočie. „Aj keď by som odporučila tri riadne jedlá za deň mimo týchto stien.“

Ava vstala ako ďalšia, vrtiac sa zo strany na stranu s detským úsmevom na tvári. „Rovnako v závisti prešla Kate v žiarivých farbách.“

„Závisť?“  povedala som, môj hlas praskal, keď som sa snažila premýšľať, čo to mohlo byť.

„Deň keď Xander zomrel.“ Strelila po mne ospravedlňujúcim pohľadom a on žmurkol. „Nenechala si žiarlivosť zasiahnuť do tvojho rozhodnutia. Mám na mysli, že si nebola žiarlivá – to je význam. Bola si spravodlivá a mala si so mnou trpezlivosť, aj keď som si to nezaslúžila.“

Takže Xander – alebo ktokoľvek bol – naozaj zomrel. Alebo čokoľvek to bolo, lebo som si bola pekne istá, že bohovia nemohli zomrieť. Našla som nejakú útechu vo vedomí, že nie všetko za posledných šesť mesiacov bolo vopred napísané.

Calliope vstala ako ďalšia, bledá a roztrasená, hoci jej hlas bol prekvapivo silný. „Hnev,“ povedala, zdvíhajúc pohľad, aby sa stretla s mojím. Na chvíľu som si myslela, že som jej na tvári videla spomienku úsmevu, ale bolo to preč tak rýchlo, ako to prišlo. „S jej dnešným rozhodnutím týkajúceho sa trestu za moje činy, Kate prešla.“

Bola som si istá, že ani to čo spravila Calliope nebolo vopred napísané, čo znamenalo, že nie všetky skúšky boli rozhodnuté vopred. Čo by bolo, ak by sa ma nepokúsila zabiť? Tak aj tak, päť bolo, dve boli na rade.

Walter bol ten, ktorý vstal ako ďalší. „Smilstvo,“ povedal a moje srdce sa potopilo. Nemohla som kvôli tomu zlyhať. Museli vedieť, čo Calliope urobila. „Bola si zaangažovaná v smilnom vzťahu s naším bratom, v skutku, ktorý je prísne zakázaný predtým, ako rada rozhodne, že dôjde k manželstvu.“ Stisol svoje tenký pery a zrazu bolo ťažké dýchať. Nechápal tomu, že to bolo nahrané? Musel  tu byť nejaký trik, štrbina, niečo čo by ich prinútilo odpustiť tú noc.

„Ale – “ začala som, ale Walterov hlas preťal ten môj.

„Prepáč, Katherine, ale v skúške smilstva si zlyhala.“

Zlyhala.

To slovo sa mi nekonečne ozývalo v hlave. Miestnosť sa so mnou zatočila a jedine môj oceľový stisk na stoličke ma udržal od pádu. Hruď ma bolela a mala som pocit, že vzduch sám na mňa tlačil, robil dýchanie nemožným.

Toto sa nemohla diať.

„Brat,“ povedal Henry napätým hlasom. „Rád by som prehodnotil toto rozhodnutie rady.“

„Áno?“ povedal Walter. Nádejne som pozerala medzi nimi, bojovala som s tým, aby som sa udržala od pádu do zúfalstva.  Stále tu bola šanca.

„Ako vieš, skúška bola ohrozená. Obom nám bola daná veľká dávka afrodiziaka, ktoré malo vplyv na naše telo aj myseľ, nechalo klesnúť naše zábrany. Ak by mal niekto za ten večer niesť vinu, tak ja.“

„Nie,“ povedal malý hlások. Calliope. „To ja. Ja som bola tá, ktorá to urobila. Myslela som – myslela som, že ak zlyhajú v skúške...“

Walter sa zamračil. „Áno, toho som si vedomý. Ale rovnako ako ja, vieš, že naše pravidlá sú pevné. „Musíme ich nasledovať bez ohľadu na okolnosti.“

Henry si povzdychol a v mojom vnútri sa niečo zlomilo. Vyzeral tak zdrvene, ako som sa ja cítila, jasne prejavoval svoju bolesť, ale spôsob, akým sa na mňa pozrel, bola agónia. Jeho oči boli zakalené mukami a už som videla, ako ich odtláčal. Kvôli mne si trúfal dúfať. Snažil sa, pretože som ho prinútila a bola to moja vina, že vyzeral takto. Bola to moja vina, že bol takto veľmi zranený.

„Nie,“ vyhŕkla som. „Henry si to nezaslúži. Calliope povedala, že to je jej vina a urobila to naschvál. To by sa nemalo počítať. Nemôže sa to počítať.“

„Obávam sa, že to nie je na tebe.“ Walter sa zamračil a proti svojmu lepšiemu úsudku som naňho zazrela.

„Je to tvoj brat a ak toto urobíš, zomrie alebo – alebo sa stratí zo svojej existencie alebo čokoľvek to je. Je mi jedno, aké sú vaše pravidlá prísne. Ak ho miluješ aspoň z polovice tak ako ja, nerozumiem, prečo nechápeš, že toto nie je spravodlivé.“

„Nie je to vždy o spravodlivosti.“ Walterov hlas boj jemnejší, ako som očakávala a jeho výraz bol zvláštne súcitný. „Napriek dôkazom o opaku,“ pozrel na Avu a ona pretočila očami, „nestrpíme smilstvo.“

„Ale to nebolo smilstvo!“ Hlúpo som sa pokúsila vstať a v hrudi mi explodovala bolesť, ale nedovolila som, aby toto bol koniec. „Nie som vinná zo smilstva, pretože ho milujem. Nemôžete ma obviniť z niečoho, čo som neurobila, nie keď to znamená, že Henry kvôli tomu zomrie. Hocičo iné, fajn – urobte mi, čo chcete, je mi to jedno. Ale nerobte to Henrymu,“ povedala som, slzy mi rozmazávali videnie. „Prosím. Urobím čokoľvek.“

„Kate,“ povedal Henry. Jeho tvár bola pobledlá a plecia napäté, akoby sa usiloval ostať pohromade. „Je to v poriadku.“

„Nie, to nie je. Nie je to spravodlivé.“

„Katherine,“ povedal Walter. „Povedala si, že urobíš čokoľvek, zatiaľ si však neurobila ani jednu vec, o ktorú sme ťa žiadali.“

„Čo?“ Utrela som si líca rukávom šiat.

„Prijímaš svoje zlyhanie a jeho dôsledky?“

Nie, samozrejme, že nie. Toto bol krutý žart, výsmech spravodlivosti. Henry a ja sme konečne mali šancu byť šťastí a teraz sme ju obaja stratili. Nemohla som sa pozrieť na Henryho alebo niktorú z ďalších tvári, ktoré ma obklopovali, neschopná vystáť vidieť ich sklamanie.

„Prijímam, že rada si vybrala, že som zlyhala, áno,“ povedala som priškrteným hlasom. „A rozumiem tomu, čo to znamená.“ Zjavne lepšie ako oni. „Ale nemyslím si, že je spravodlivé, čo robíte Henrymu a ak je tu niečo, čo by som mohla urobiť, aby som zmenila váš názor, urobím to.“

Walter ma sledoval a bolo na tom niečo také zastrašujúce, že som bola zvedavá, či ma udrie alebo čokoľvek bohovia robili ľuďom, ktorí sa im nepáčili. „Zlyhala si, Katherine. Nie je nič, čo by si mohla povedať, čo by tento fakt zmenilo.“

Rýchlo som žmurkla, usilujúc sa dať dokopy. Nechcela som, aby Henryho posledné spomienky na mňa, boli takéto. Otočila som sa na stoličke tak veľmi, ako som sa odvážila, aby som mu čelila, aby som zo seba zvládla vytlačiť malé, „prepáč.“

Nestretol sa so mnou pohľadom a ja som ho nemohla viniť. Zlyhala som a on teraz musel kvôli tomu trpieť.

Chytená medzi hnevom a zúfalstvom , keď sa zdalo, že sa miestnosť okolo mňa stláča, rozdávajúc ranu po zdrvujúcej rane, som si nepriala nič viac, ako v tú noc vrátiť čas, aby som zabránila tomu, aby sa toto stalo. Henry si zaslúžil oveľa viac ako toto a ja som mu to nebola schopná dať, bez ohľadu na to, ako veľmi som chcela.

Zdalo sa, že sa ticho v tanečnej sále ozýva, ako nikto nič nepovedal alebo neurobil. Prešli len sekundy, ale zdalo sa to ako hodina. V žalúdku sa mi usadilo horké sklamanie, hlavou mi prebehla jedna racionálna myšlienka.

Čo teraz?

Moju pozornosť pritiahol hluk spoza mňa a ja som sa pokúsila otočiť, aby som videla, čo to bolo, ale pohyb spôsobil, že moja hruď bola ako v ohni. Počula som buchnutie zatvárajúcich sa dverí a ľahké ťukanie opätkov na mramore ozývajúce sa tanečnou sálou.

„Sestra,“ povedal Henry, jeho hlas plný bohatej zlatej vrelosti, ktorá odliala moju bolesť. Keď som sa pozrela do tvárí ostaných členov rady, uvedomila som si, že všetci vyzerali šťastí a spokojní. A samoľúbo, všimla som si, pozerajúc na Avu. Dokonca James vyzeral, že je šťastný, že ju vidí.

„Ahoj, Henry.“

Z pľúc mi utiekol všetko vzduch, keď jej hlas naplnil moju hlavu, zaháňajúc všetky myšlienky, kým tam nebolo nič, len ona. Zabúdajúc na bolesť, som napla krk, aby som ju videla, sledovala, ako všetkých okrem Calliope víta úsmevom a bozkom na líce. Kráčala do kruhu, a keď prišla k Henrymu, vkročila do jeho otvoreného náručia.

Vzadu vo svojej hlave som si uvedomila, že civiem, ale nemohla som prestať. Oddelila sa od Henryho a sadla si na trón vedľa neho, na ten vyrobený z vetiev a vinnej révy, ktorý bol dovtedy prázdny a niečo vo mne zapadlo na miesto.

„Ahoj, Kate,“ povedala a ja som niekoľko krát otvorila a zavrela ústa, ale nič zo mňa nevyšlo. Nakoniec som sa prinútila prehltnúť, a keď som dokázala prehovoriť, vyšlo zo mňa skôr zakrákanie.

„Ahoj, mami.“