14. Kapitola - Rozsudek

08.05.2013 18:26

KAPITOLA 14   ROZSUDOK

Spisovatelka: Aimee Carter

Překladatelka: Nikola

Ava sedela schúlená v rohu svojej spálne bez.. škrabanca, ale na posteli ostala krv, ktorá všetka pochádzala zo Xanderovho tela. Izbu naplnil hnilobný zápach a ja som si rukou stlačila nos, ale nezdalo sa, žeby to obťažovalo Henryho, keď skúmal telo.

Ella a Calliope s nami neprišli, namiesto toho si vybrali ostať v samostatnom krídle sídla s Theom. Bol zranený, ale nebolo to smrteľné, z toho ako to Calliope popísala. Vidieť ho, mohlo počkať.

Podľa všetkého bolo pre ľudí žijúcich v Edenskom panstve prejsť na druhú stranu rovnaké ako smrť vo vonkajšom svete. Bol to pre nich rovnaký koniec ako pre živých, nikdy viac nebudú môcť vidieť svojich milovaných, až pokým aj oni neprejdú na druhú stranu. Xander bol preč, stratený v podsvetí a jediná osoba, ktorá ho teraz mohla nájsť, bol Henry. Bojovala som s vedomím, že toto nebol skutočný koniec vecí, žeby som mohla Avu zase stratiť, spolu s každým, kto mi od septembra pomáhal a tento krát by sa znovu neobjavili. Táto smrť bola posledným krokom pre ľudí v Edenskom panstve; tento krát Xander nebude mať žiadneho prostredníka. Napriek bolestivej prázdnote, ktorá v panstve zanechala Xanderova smrť, získala som malé množstvo útechy z vedomia, že toto miesto bolo stále súčasťou sveta, ktorému som rozumela. Nôž do chrbta znamenal krv a príliš veľa krvi znamenalo smrť.

„Ava?“ povedala som, keď som sa k nej priblížila. Vyzerala ako vystrašené zviera, pripravené utiecť pri najnepatrnejšom pohybe.

„Nemala som to v úmysle,“ zašepkala, slzy jej stekali po tvári. Pod očami mala šmuhy od krvi, tam kde si musela utierať líca. „Ja-ja som myslela, že ma už viac nechce vidieť a Xander bol priamo tu a ja – “

„To je v poriadku,“ povedala som, hoci to bolo všetko, len nie to. Bola som precitlivená a ledva som bola schopná udržať nevoľnosť pri pohľade na to krviprelievanie, ale odvrátila som sa od toho, sústredila som sa na Avu. „Mali by sme ťa umyť.“

Pomohla som jej do kúpeľne, zatiaľ čo Henry pokračoval vo svojej obhliadke. Keď som si bola istá, že neomdlie, našla som jej šaty na oblečenie a zamestnala som sa vymývaním krvi z jej pokožky a vlasov. Obe sme boli ticho. Nechcela som vedieť detaily a ona bola príliš otrasená, aby čokoľvek povedala. V čase keď bola suchá, som strčila hlavu späť do spálne, odvracajúc oči od strašnej scény na posteli.

„Čo chceš, aby som s ňou urobila?“ povedala som.

Henry sa nepohol, odkedy som odišla. „Stráže ju eskortujú do druhej izby, kde ostane, pokým rozhodneme, aký trest si zaslúži.“

Zbledla som. „Je toto – je toto ďalšia skúška?“

V okamihu bol vedľa mňa, rýchlejšie, akoby sa ktokoľvek mohol pohnúť. „Nie,“ povedal. „Xander prešiel. Teraz príde – bude postarané o Avu.“

Chrániac ma pred pohľadom na Xanderovo telo, ma Henry viedol k dverám. Keď sme odišli, vstúpila žena oblečená v uniforme, ale ledva som si ju všimla.

„Kam ideme?“ povedala som, z plných pľúc som dýchala čerstvý vduch, keď sme dostali do chodby.

„Navštíviť Thea.“ Viedol ma za roh a ja som ho bez protestu nasledovala. Žalúdok mi poskakoval pri pomyslení, v akom stave by Theo mohol byť, ale odmietla som o tom uvažovať. Z toho čo som vedela, bol v poriadku.

Ale v momente keď sme vstúpili do jeho spálne, bolo jasné, že je čokoľvek, len nie to. Ella stála pri bratovej posteli, tvár mala skreslenú a ruky sa jej triasli. Keď sme Henry a ja vstúpili, zagánila na mňa a zastavila som sa nohami vo dverách.

„Ako mu je?“ povedal Henry, stojac pri konci Theovej postele. Bol v bezvedomí.

„Na hrudi ma povrchovú ranu, ktorá ma znepokojuje, ale všetko ostatné je vnútorné. Hoci stratil veľa krvi,“ povedala Ella, jej hlas drsný.

„Zobudí sa skoro?“ V Henryho hlase nebol žiadny súcit alebo obava. Namiesto toho bol dutý a tá prázdnota ma vydesila viac ako čokoľvek iné v to ráno.“

Ella potriasla hlavou. „Neviem.“

„Bude schopný zvládnuť bolesť, ak ho prebudím?“

Obe sme naňho civeli. Pátrala som po akejkoľvek stope po Henrym, ktorého som pobozkala v noc predtým, ale už tam viac nebol. Veľká časť zo mňa bola spokojná; táto prázdna schránka nebol niekto, do koho som sa chcela zamilovať. Ale ďalšia moja časť bola zvedavá, ktorý bol naozaj on.

„Á-áno,“ povedala Ella, po pár sekundách odvrátila svoj pohľad. „Zvládne.“

Dokonca aj ja som počula neistotu v jej hlase, ale zjavne to bolo celé potvrdenie, ktoré Henry potreboval. Pustil moju ruku a urobil krok bližšie k posteli, týčil sa nad ňou.

O chvíľu neskôr, bez akejkoľvek zámienky alebo známky, že sa niečo zmenilo, Theo zastonal. Oči mal také opuchnuté, že ich ledva mohol na štrbinu otvoriť a slabo zakašľal. V hrudi mu zaznel štrkotavý zvuk, pri ktorom som sebou trhla.

„Čo sa stalo?“ povedal Henry chladne.

Theo sa usiloval odpovedať, niekoľko krát otvoril a zatvoril ústa. „Ava?“

„Je preč.“ Povedala Ella prekvapujúco nežným hlasom. „Už ju nebudeš nikdy musieť znova vidieť.“

Namiesto toho aby ho to utešilo, Theove oči sa rozšírili a snažil sa posadiť. „Nie,“ zalapal po dychu a dokonca aj naprieč miestnosťou som mohla povedať, ako veľa bolesti mu to spôsobilo. „Nemal – nemal som v úmysle – “

„Je stále tu,“ povedal Henry a Ella sa ranená otočila. „Xander je mŕtvy.“

Theo sa zvalil na posteľ, oči pevne zavreté. „Napadol ma,“ zamumlal. „Prišiel som Ave popriať Veselé Vianoce a našiel som ich spolu. Xander – musel zabudnúť na pravidlá. Myslel si, že s ním budem bojovať. Vytasil meč a zašermoval na mňa a – ja som sa musel brániť.“

Chrčal. Prečo ho Henry nútil týmto prechádzať, keď ho mohol ľahko vypočúvať, keď sa bude cítiť lepšie, nevedela som – ešte lepšie, prečo ho Henry nemohol vyliečiť, tak ako vyliečil mňa? Nejako som pochybovala, že jeho schopnosti sú limitované na členky.

„Upokoj sa,“ povedal Henry, pokynul k Ave, ktorá priložila Theovi k perám šálku. Pil, hoci mu väčšina toho vystrekla na hruď. Ella to metodicky utrela uterákom, akoby to bolo niečo, čo bola zvyknutá robiť, hoci jej obočie bolo hlboko zvraštené. Bez ohľadu na to ako málo prehltol, čokoľvek to bolo, fungovalo to rýchlo. O pár sekúnd neskôr sa Theo znova uvoľnil.

„To je teda tvoj príbeh? Že si nemal žiadne zlé zámery voči Xanderovi, a že on bol útočník? Len si sa chránil?“

„A Avu,“ povedal Theo, oči sa mu chvejúc zavreli. „Myslel som si, že ide po Ave.“

Henry počkal, pokým Theo znova zaspal. Keď sa jeho dýchanie ustálilo, Henry sa pohol smerom ku mne a položil mi ruku na chrbát, vedúc ma von z miestnosti.

„Hovorí pravdu?“ povedala som.

Henry sa na mňa pozrel, jeho výraz stále oprostený od akejkoľvek stopy ľudskosti, ktorú som videla v noc predtým. „Čo si myslíš?“

Prehltla som, mala som pocit, akoby som sa náhle ponorila strmhlav do prostriedku hlbokého jazera, hladina nikde v dohľade. „Myslím, že sa potrebujem porozprávať s Avou.“

 

Henry ma nechal ísť do izby samú, hoci on a dve stráže ihneď stáli predo dvermi, nepochybne mohli počuť všetko, čo sme povedali. Bolo mi to jedno, predsa len – mojou najvyššou prioritou bolo dostať z Avy pravdu, nie jej súkromie. Ak bol Theo úprimný, potom naozaj neurobila nič zlé, no nie? Ale Xander bol mŕtvy a to bolo niečo, čo sa nedalo ignorovať.

Ležala uprostred veľkej postele, kolená pritiahnuté k hrudi. Ja som opatrne sedela na konci matraca, natiahla som sa, aby som sa dotkla jej ruky.

„Si v poriadku?“ Odpoveď bola jasná, ale bola to jediná vec, ktorú som mohla povedať.

„Nie,“ povedala priškrteným hlasom. „Xander je mŕtvy.“

„On už bol mŕtvy,“ povedala som tak jemne, ako som mohla. „Len prešiel na ďalšiu úroveň vecí, to je všetko.“

Ava bola ticho. Prebehla som prstami cez jej vlasy farby pšenice, stále vlhkých od vymývania krvi. „Zranili ťa vôbec? Potrebuješ ísť za doktorom?“

„Nie,“ zamumlala. „Som v pohode.“

Bolo jasné, že je čokoľvek, len nie to, ale bolesť zo straty Xandera nepopierala možnosť, že s tým mala niečo viac. „Čo sa stalo?“

Zaváhala a na sekundu som očakávala, že nepovie nič. Keď povedala, hovorila tak ticho, že som sa musela namáhať, aby som ju počula, hoci v izbe bolo ticho. „Neviem. Len som – zobudila som sa a bol tam Theo, civel na mňa a Xandera akoby – ja neviem.“

Zahryzla som si do pery. „Bol Theo ten, ktorý zaútočil na Xandera alebo Xander zaútočil na Thea?“

„Ja neviem. Zobudila som sa, uvidela meč, vykríkla a bežala do rohu. Nepozerala som sa. Ja len – “ Prevalila sa na chrbát a pozrela sa na mňa, jej očí červené a plné sĺz. „Bola tam krv a ja som kričala, a oni nadávali, a neviem čo sa stalo, v poriadku?“

Prikývla som. Päste som mala zaťaté a nechty som si bolestivo zarývala do dlaní. „Je ešte niečo, čo mi môžeš povedať? Niečo ďalšie, čo si videla alebo počula alebo – “

„Nie.“ Odvalila sa odo mňa. „Aj tak je to jedno, nie?“

Nebola som si istá, čo sa stalo, ale niečo v mojom vnútri sa muselo zlomiť. Strávila som mesiace – roky snahou, aby ľudia, na ktorých mi záležalo, prestali zomierať a Ava nemohla zozbierať dostatok súcitu pre niekoho, o kom tvrdila, že ho miluje, aby zistila, čo sa stalo.

Rýchlo som sa postavila a izba sa zrazu zdala oveľa menšia ako predtým. „Nepochopila si to, Ava? Xander je mŕtvy. Naozaj, skutočne, nikdy sa sem nevráti, mŕtvy. A práve teraz, všetko poukazuje na to, že ho Theo zavraždil, pretože ťa s ním prichytil v posteli.“

To získalo jej pozornosť. Otočila sa, civela na mňa, jej ústa otvorené.

„Tu to tak chodí,“ povedala som rozhorčene. „Či je Theo nevinný a Xander bol ten, ktorý ho napadol alebo je Theo vinný a Xander sa bránil. Zaujíma ťa to vôbec alebo si len rozrušená, že si stratila hračku?“

Nahnevaná som začala hore-dole kráčať po izbe. Nemohla som si spomenúť, že som niekedy v živote bola taká nahnevaná.

„Pochopila som, si mŕtva, tvoj život skončil a bavíš sa, kým môžeš. Ale toto už viac nie je zábava, pre nikoho, iba teba – zahrávaš sa s týmito chlapmi, akoby tu boli len pre tvoju zábavu. Správaš sa, akoby nezáležalo na ničom inom, okrem vzťahu k tebe, aby si získala, čo chceš a teraz je Xander kvôli tebe mŕtvy.

„Obviňuješ ma?“ povedala. „Ale ja som ho nezabila – “

„Nerozsekala si ho na malé kúsky, ale si dôvod, prečo sa to stalo.“ Zastavila som sa pred posteľou, prstami som si behala vo vlasoch. „Ella chce, aby si odišla. Úprimne, ak je všetko, čo budeš robiť to, že budeš mrhať svoj čas spaním s každým chlapom v panstve a správať sa, akoby sa okolo teba točil svet, tak to urobím. Si tu zbytočná. Jediné veci, ktoré si urobila sú hašterenie s Ellou a zabitie Xandera.“

V momente keď som to povedala, som to oľutovala, ale nemohla som to vziať späť. Bola to pravda alebo aspoň jej preháňanie. Ale keď som sa pozrela na Avu, videla som ustráchané dievča, ktoré bolo mojou priateľkou, nie ohavnú, sebeckú kurvu, ktorú som opísala. Skrútil sa mi žalúdok a vina ma zaplavila tak rýchlo, že som mala pocit, že sa dusím.

„Henry ti tu dovolil ostať, pretože sme priateľky,“ zvládla som povedať a hoci som bola pokojnejšia, môj hlas si držal chlad obvinenia. „A my sme, Ava, alebo som si aspoň myslela, že sme. Ale on to kvôli mne riskoval a všetko čo si urobila, je, že si doviedla jedného z jeho mužov k smrti a druhý je označený za vraha. Máš predstavu, ako hrozne sa kvôli tomu cítim?“

Ava na mňa civela, dolná pera sa jej triasla. „Len žiarliš,“  zašepkala. „Ty si na celý život stvrdla s Henrym, zatiaľ čo ja môžem byť s kým chcem. Priznaj si to – jediný dôvod, prečo sa takto správaš, je ten, že ja som dostala na výber a ty nie.“

Zamračila som sa na ňu, snažila som sa ignorovať jej slová, ktoré sa mi ozývali v hlave. Nemyslela som si rovnakú vec pred pár mesiacmi? Ale nemienila som dať Ave to zadosťučinenie, aby si myslela, že má pravdu. Nemala, už nie. „Nesnaž sa to otočiť proti mne,“  povedala som. „Mala som na výber a vybrala som si. Čo je dôležitejšie, som spokojná so svojím výberom a robím všetko, čo môžem, aby som podľa neho žila. Nežiarlim na teba, Ava. Hanbím sa.“

Bolesť v jej očiach bola na pohľad bolestná, ale prinútila som sa pokračovať. Musela pochopiť, že existujú hranice a pokým neprestane zraňovať druhých, nemohla som tomu viac prihliadať a sledovať to.

„Ostaň v Edene, pokým chceš, ale neopováž sa priblížiť ku mne alebo Elle alebo Theovi alebo akémukoľvek mužovi na tomto mieste, rozumieš? Necháš ich tak. Necháš mňa. Práve teraz mám dosť vecí, s ktorými sa musím vysporiadať, bez toho aby som sa uisťovala, že si nezabila niekoho ďalšieho.“

Zlomila by som sa, ak by sa na mňa pozrela, tak som rýchlo vyrazila z miestnosti a okolo Henryho, ktorý ma bez slova nasledoval do môjho apartmánu. Chcela som zabuchnúť dvere, ale bol za mnou. Pogo a Cerberus boli stále spolu schúlení na dlážke a vankúš, do ktorého som kopla, ich o palce minul.

„Teraz čo?“ povedala som otáčajúc sa na Henryho. „Budeme tu sedieť a rozprávať sa o tom, čo sa stalo? Sme sudci? Porota? Čo sa teraz stane?“

„Nič,“ povedal, poškriabal Cerberusa za ušami. „Už si urobila rozhodnutie.“

Zastavila som sa. „Čo?“

„Ava nebude mať žiadny romantický kontakt so žiadnym mužom, ani nebude mať žiadny kontakt s tebou alebo Ellou,“ povedal Henry a ja som sa ťažko posadila na posteľ. „Ako pre Thea, nie je žiadny rozsudok, ktorý by som mohol žiadať, aby si urobila. Ešte nie.“

„Prečo nie?“ povedala som, vyschlo mi v hrdle, keď som si uvedomila, že už Ava znova neuvidím. Po všetkom, čím sme si spolu od septembra prešli, som mala pocit, že som ju sklamala. Ale istým spôsobom, nesklamala ona seba? Vedela som, že to nie je jej vina, nie naozaj – nemohla predvídať, že sa toto stane. Predsa len, stále bola ľahkomyseľná a ja som tomu prihliadala a nechala ju. Bolo to aj na mojich pleciach. Ale bez ohľadu na to, kto bol obvinený, Xander bol stále mŕtvy.

„Pretože ešte nemáš schopnosť vidieť skrz lož.“ Pohol sa k môjmu šatníku a začal vyberať oblečenie, akoby sme hovorili o počasí alebo o niečom rovnako banálnom.

Zdvihla som obočie. „A ty máš?“

Ignoroval ma. „Ani nemáš moc ísť do podsvetia a vypočúvať Xandera. Našťastie, to nebude nevyhnutné. Už viem čo sa stalo.“

Chovala som Poga v náručí, hľadala som útechu v jeho teplom tele. Nechcela som sa pýtať, bála som sa možnosti Theovej viny, tak som sa nepýtala. Henry nemohol prehľadávať moju skriňu večne a povie mi to skôr alebo neskôr, či to budem chcieť počuť alebo nie.

Prešla minúta a konečne položil na posteľ čistý pár džínsov a biely sveter. „Theo hovorí pravdu a preto nebude stíhaný. Tvoj trest pre Avu je primeraný a nie je potrebné, aby som zasahoval. Poučím ostatných, aby zabezpečili, že bude nasledovať obmedzenia a to bude koniec tohto.“

Skrehnuto som prikývla. Položila som Poga a vzala som si šaty, aby som sa prezliekla za clonou v rohu. Nebolo nič ďalšie, o čom by sme sa rozprávali a váha môjho rozsudku mi ťažko dopadla na plecia. Urobila som správnu vec alebo som reagovala v hneve? A ako Ava, ktorá už v tomto dome bola taká osamelá, prežije, že je odrezaná odo mňa a tiež Thea?

„Potom ťa uvidím dole na raňajkách,“ povedal Henry, i keď myšlienka na jedlo bola dosť, aby sa mi urobila nevoľno.

Počula som, že sa dvere otvorila, ale nezavreli sa. Stále zmätená myšlienkou na to, čo som urobila mojej jedinej skutočnej priateľke v Edenskom panstve, som si zapladžínsy a vyšla spoza clony, len aby som videla, že Henry tam stále stál. Plecia mal ohnuté pod neviditeľným bremenom a strčil si ruky do vreciek, vyzeral tak podobne ako v Persefoninej izbe, že mnou prebehol otras strachu. Ale jeho oči neboli otupené ako pred niekoľkými týždňami – bol unavený, ale znovu sa nevzdal.

„Čo si dnes urobila, nie je nikdy ľahké,“ povedal, „ale bolo to nevyhnutné. Nedokážem si predstaviť, aké to bolo pre teba ťažké, najmä keď zvážime, že Ava je tvoja priateľka.“

„Bola moja priateľka,“ zašepkala som, ale nebola som si istá, či ma počul.

„Necíť sa kvôli tomu vinná. Jej činy nie sú tvoje. Neľutujem, že som ju sem pozval, vedel som, že až doteraz, bola dobrou spoločnosťou. Na tvojej bezpečnosti a šťastí mi záleží najviac.“

Prikývla som a on odišiel. Pozerajúc sa na odraz, ktorý mi dal, ktorý mal teraz miesto na mojom nočnom stolíku, som sa cítila viac vinná ako predtým. Bez ohľadu na to, ako veľmi na vine bola, ak som nebola schopná ochrániť ani Avu, ako som mala urobiť to isté pre Henryho.

Aj keď toto nebola skúška, stále som musela niekoľkými prejsť. Nesprávne slovo, nesprávna myšlienka, nesprávny skutok a všetkému bude koniec. Henryho život nebol menej krehký ako Xanderov alebo dokonca mojej mamy a cítila som, že som začala povoľovať pod bremenom boja zaňho na vlastnú päsť. Henry stál na postrannej čiare, pretože som ho tam dotiahla, nútila som ho venovať pozornosť, ale nemohla som ho prinútiť zaujímať sa. Bola som jediná, ktorá zaňho bojovala a už som si viac nebola istá, že som za túto výzvu.

Komentáře

Nebyly nalezeny žádné příspěvky.

Přidat nový příspěvek

Novinky

Clocwork Angel - 9. Kapitola

24.05.2013 16:55
kapitola 9 ENKLÁVA   Můžeš udělat z mého srdce pouhý mlýnský kámen, vmést mi do obličeje, že jsem necitelný člověk, Podvádět a být podváděn, a zemřít: kdo ví? Jsme prach a popel. -Alfred, Lord Tennyson, "Maud" - "Zkus to znovu," navrhl Will. "Stačí jít z jednoho konce místnosti na druhý....

Clockwork Angel - 8. Kapitola

24.05.2013 16:27
  kapitola 8 CAMILLE   Plody padají, láska umírá a čas letí, Krmíš se věčným vánkem, Přežíváš nekonečné změny, Jsi svěží z polibků smrti, znovu povoláváš a shromažďuješ naší nostalgii, prázdné požitky a špinavosti Věci nestvůrné a neplodné, zsinalá a otrávená královna. -Algeron Charles...

Clockwork Angel - 7. Kapitola

24.05.2013 15:45
  kapitola 7 MECHANICKÝ POHÁR     Bezmocné kousky hry, kterou hraje na téhle šachovnici - pole Noci a Dne pohybuje se sem a tam a nakonec dává šach a ničí. -"The Rubaiyat Omara Khayyam," překlad Edward Fitzgerald, 1859 - Venku se setměla a Sophiina lucerna vrhala na zeď stíny, které...

Clockwork Angel - 6. Kapitola

24.05.2013 15:33
kapitola 6 ZVLÁŠTNÍ SVĚT   Nesmíme se dívat na šotky, Nesmíme kupovat jejich plody: Kdo ví, čím hnojí svou půdu a čím ukojují hlad a žízeň kořenů svých rostlin? - "Víš," řekl Jem, "tohle nevypadá ani trochu jako bordel, jaký jsem si vždycky představoval." Dva muži stáli u vchodu toho, čemu...

Clockwork Angel - 5. Kapitola

24.05.2013 15:14
kapitola 5 KODEX TEMNÝCH LOVCŮ   Sny jsou pravdivé, dokud trvají, a jak víme, že nežijeme ve snu? Alfred, Lord Tennyson, "The Higher Pantheism" - Uběhla snad věčnost, než nevrlá Tessa dlouhým putováním po domě, konečně našla totožnou chodbu s tou, v které by měl být její pokoj. Poznala to...

Clockwork Angel - 4. Kapitola

23.05.2013 13:18
  kapitola 4 JSME ZE SVĚTA STÍNŮ     Prach jsi a v prach se obrátíš. -Horace, Odes ... Ve chvíli, kdy se Tessa vrátila zpátky do své původní podoby, musela protrpět příval otázek. Přítomní Nephilimové byli celou dobu ve stínu, co se týkalo magie, a tak se zdály překvapivě ohromení...

Clockwork Angel - 3. Kapitola

23.05.2013 12:15
  kapitola 3 SPOLEČENSTVÍ     Láska, naděje, strach, víra - tohle dělá lidstvo, Jedná se o znamení, vědomí a charakter -Robert Browning, Paracelsus - Ve svém snu ležela Tessa opět svázaná na úzké mosazné posteli v Temném domě. Sestry se nad ní skláněly, klepaly o sebe párem dlouhých...

Clockwork Angel - 2. Kapitola

22.05.2013 20:23
  KAPITOLA 2 PEKLO JE CHLADNÉ     Between two worlds life hovers like a star, Twix night and morn, upon the horizon´s verge. How little do we know that which we are! How less what we may be! -Lord Byron, Don Juan "Ty jedna hloupá malá holčičko," vyprskla paní Černá, když pevně...

Clockwork Angel - 1. Kapitola

22.05.2013 16:52
  KAPITOLA 1 TEMNÝ DŮM     Mimo tohle místo z hněvu a slz se nejasně rýsuje hrůza ze stínu -William Ernest Henley, "Invictus" "Sestry si přejí setkat se s vámi ve svých komnatách, slečno Gray." Tessa položila knihu, kterou četla na noční stolek a obrátila se k Mirandě, která stála...

CLockwork Angel - Prolog

22.05.2013 16:46
PROLOG   Londýn, Duben 1878 - Démon explodoval ve spršce krve a vnitřností. William Herondale rychle ucukl dýkou, kterou držel, ale už bylo pozdě. Hustá kyselina z démoní krve už začala pohlcovat lesknoucí se ostří. Zaklel a odhodil zbraň stranou. Přistála ve špinavé louži, kde se z ní začalo...
<< 1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>